Domov

Kúpiť či nekúpiť? To je oč tu beží!


Moja knižnica preteká knihami. Pomaly ich nemám kam dávať, a to že ich mám poukladané na každom voľnom mieste každého prinúti len krútť hlavou.

Poznám veľa ľudí. Niektorý si knihu kúpia a sú radi, keď ju môžu mať uloženú v polici, ale aj takých, ktorý si knihy radšej požičajú než by mali kupovať.ň
Ja patrím každou bunkou k prvej skupine. Aj keď si knihu požičiam, ale prečítam ako e-book, tak si neskôr aj tak musím kúpiť a pekne si ju založiť. Samozrejme, keď náhodou čítam e-book, ktorý ma veľmi nezaujal, nepotrebujem mať knihu v polici. Iné je, ak sa mi kniha páčila. To potom musím ísť a kúpiť si ju. Niekto si napríklad knihy, čo prečíta, zapisuje, aby vedel čo a koľko prečítal. Ja si ju radšej kúpim. Predsa len je to iné, ak si po pár rokoch  vytiahnete knihu a môžete sa jej dotknúť, privoňať k nej a zalistovať si ňou. Všetky spomienky, ktoré s ňou máte spojené vám zrazu vyskočia v pamäti. Plus nemusíte za každým ísť do knižnice, keď si ju chcete prečítať znova.
Pre mňa je pohľad na plnú knižnicu fakt upokojujúci. možno som divná, ale keď vidím ako sa mi pomaly zapĺňa prázdne miesto na policiach, tak mám taký uspokojujúci pocit.



Nerada knihy vyhadzujem. Dokonca aj pár stoviek kníh po babke som našim zakázala vyhadzovať. Veď to niekedy prečítam. Ale vyhadzovať niektoré z tých skvostov ako je veľmi staré vydanie Troch mušketierov, niekoľko kníh Jacka Londona, Hemingwaya alebo iných aj slovenských klasikov, ktorých sme mali v povinnom čítaní (a ktorých som vôbec neprečítala), rozhodne nebudem. A čo, že sú staré, že si môžem kúpiť pekné nové vydanie. Tieto aspoň majú nejakú históriu. 

Samozrejme mám aj množstvo nových kníh. A preferujem ich reálnu verziu, ktorú môžem vlastniť a robiť si tam poznámky alebo podtrhávať, lebo viem, ýe je tá kniha moja a nikto po mne nebude chcieť zaplatiť pokutu za zničenie. 

Ďalším dôvodom je aj to, že ja si o sebe rada myslím, že som dochvíľna. Čo teda som ak sa jedná o veľmi dôležitú schôdzku alebo podobne. Inak vždy meškám. Takže sledovať si termíny vrátenia kníh je pre mňa peklo. U nás v knižnici ma už poznali, takže nejaké menšie oneskorie o pár dní nebol veľký problém. Tiež ale nie vždy stihnem za mesiac prečítať všetky knihy, ktoré som si požičala a musela som predlžovať. No keď už na ne mal zálusk niekto iný, tak to nebolo bohvie čo, to vám poviem. Čakať na knihu ďalší mesiac alebo viac ma nebavilo.


Jasné, keď som bola na gympli, ešte som bola chudá študentka (nie že by som teraz nebola), tak som aj ja chodila do knižnice a knihy som si kupovali len veľmi zriedkavo, keď som mala peniaze. Ale teraz si už nepamätám všetky knihy, ktoré som si požičala a prečítala. Aj zošit, kam som si to zapisovala, som niekde založila a už dávno vyhodila.

No sú aj ľudia, ktorý si knihu radšej požičajú než by za ňu mali vyhadzovať peniaze. Na jednu stranu ich chápem. Väčšina z nich si knihu prečíta len raz, takže ju nepotrebujú vlastniť, alebo majú malý priestor na to, aby tam ešte skladovali knihy (i keď ja si myslím, že miesto na knihy sa najde vždy).
Na druhú stranu si však radšej za knihu zaplatím, čím podporím aj autora a dám mu tak najavo, že sa kniha predáva a tým pádom aj číta. Autor tak vie, či sa má usilovať o napísanie ďalšej knihy alebo radšej nie. Samozrejme viem, že to nie je len o tom, ako sa kniha predáva.
Neviem stále aký mám k takýmto ľuďom zaujať postoj. Neviem, či ich "mať alebo nemať rada". Ako hovorím, chápem prečo si knihy nekupujú alebo nechcú kupovať, ale prichádzajú o ten pocit vlastníctva knihy, ku ktorej si môžu vytvoriť určitý vzťah. Možno je to divné vyjadrenie, ale tak to je. Máme ku knihám vzťah!

Je to ale potrebné? Niekedy si hovorím, či je fakt nutné, aby som všetky tie knihy kupovala. Keď si zrátam, koľko peňazí vynaložím za kúpu kníh, je to viac než by som mnohokrát chcela. Potom si ale zase hovorím, že za knihy tie peniaze dám rada. Je to stále lepšia závislosť než cigarety či alkohol.

Takže otázkou zostáva: Kupovať či nekupovať knihy? A keď kupovať, tak naozaj každú jednu?


Ako ste na tom vy? Kupujete si knihy či radšej požičiavate?

Komentáře

  1. Môj vzťah ku knihám v čase dospievania a strednej školy vyzeral tak, ako si to opísala v tomto článku - chcela som mať a vlastniť každú knihu, ktorú som prečítala (aj v prípade, že bola zlá), do knižnice som takmer vôbec nechodila, chcela som mať v celom dome poličky s knihami, chcela som stovky a tisícky kníh. Potom - paradoxne v čase, keď som už začala zarábať, takže o aké-také financie na knihy by som núdzu nemala - sa môj postoj úplne zmenil. V jeden deň som si jednoducho zastala pred svoju knižnicu a vyradila som z nej cca 250-300 kníh. Takých, čo sa mi nepáčila, ale aj takých, čo sa mi páčili. Samozrejme, nevyhodila som ich, na to srdce nemám a nemá sa to robiť. Buď som ich predala, vymenila alebo podarovala kade tade (známi, kamaráti, rôzne projekty v miestnom kníhkupectve a pod.). Odvtedy vo vyraďovaní pomaly pokračujem. Samozrejme, knihy si aj kupujem, ale v oveľa menšej miere ako predtým a doma si nechávam len tie, ku ktorým mám pozitívny vzťah, teda buď sa mi veľmi páčili a viem, že sa k nim budem vracať, alebo mi ich niekto daroval alebo sa mi s nimi spája nejaký príjemný zážitok, prípadne sú súčasťou niektorej mojej zbierky. Zároveň chodím cca každé dva týždne do knižnice, vláčim odtiaľ desiatky kníh a čítam ako drak. Myslím, že pocit vlastníctva množstva kníh je naozaj opojný, ale z vlastnej skúsenosti ti môžem povedať, že vlastniť len knihy, ktoré mi naozaj niečo dali, také, ku ktorým sa naozaj rada vraciam alebo sa mi s nimi spájajú nejaké spomienky, je oveľa lepší pocit. A "mať či nemať rada" čitateľov, ktorí si knihy nekupujú, ale požičiavajú, je nesprávna otázka a nemal by si ju klásť žiadny čitateľ. Jednoducho by sme sa mali rešpektovať, diskutovať o svojich názoroch a postojoch a možno si z toho opačného postoja niečo vziať k srdcu. Keďže som začínala ako "zberačka kníh" (typ čitateľa, ktorý si momentálne aj ty), chápem tvoje postoje a názory, ale v súčasnosti ich už nevyznávam a nepreferujem. Takže áno, knihy je potrebné kupovať, ALE nekupovať si všetky prečítané a určite by sa nemalo zanevrieť ani na knižnice. :)

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Ďakujem za názor :) S tým "mať či nemať rada" to určite nebolo myslené doslova a rozhodne neodsudzujem ľudí, čo si knihy požičiavajú, predsa len je to ich voľba a ide hlavne o dobrý pocit z príbehu v knihe než o jej vlastníctvo :) A určite by som bola nerada, ak by sa na knižnice zanevrelo, veď aj ja som začínala s požičiavaním v knižnici :) Dúfam ale, že raz dospejem do fáze, kedy nebudem mať potrebu kupovať si každú jednu knihu, ktorú prečítam :)

      Vymazat
    2. Asi by to bolo aj praktické. Lebo ja som nad týmto článkom rozmýšľala aj po odoslaní komentára a prišla potom aj na dosť závažný praktický problém spojený s kupovaním si každej knihy, ktorú človek prečíta. Lebo áno, ak sa chce, tak sa priestor na knihy nájde, ale zober si, že budeš mať už 60 rokov, to znamená už cca 50 rokov aktívneho čítania, ja keď to vynásobím počtom kníh prečítaných za rok, tak to vychádza na 7500 kusov kníh (nerátajúc encyklopédie, knihy z detstva, zdedené knihy, kuchárky, skriptá a knihy do školy a pod.). Takže cca 10 000 kníh. Kde by som to dávala? Bývam sice v dome, ale tisícky kníh by sa jednoducho nikde nevošli. Teraz si zober, že niekto býva v 1-2 izbovom byte. Za rok prečíta 100-150 kníh - nemá šancu uskladniť to doma (a peniaze na väčší byt by mu nezostali, lebo ich pravidelne míňa na kupovanie kníh, ktoré prečítal). To je len také matematické a praktické zamyslenia sa nad problematikou :) Každopádne, aspoň vidíš, že článok ma zaujal :D

      Vymazat
    3. Priznávam, že aj toto už mi napadlo :D A asi by som fakt mala svoju situáciu prehodnotiť inak sa za chvíľu nepohnem vo vlastnom byte :D

      Vymazat
  2. Zdravim, nabizime novou spolupraci pro knizni blogery: http://www.cbdb.cz/spoluprace-pro-blogery

    OdpovědětVymazat

Okomentovat

Thank you for your comment!