Od kedy čítam?


Dlho som premýšľala či tento článok napísať alebo nie. Nakoniec som sa rozhodla veď prečo nie. A tak som tu.

Keď sa ponorím do svojich najhlbších spomienok a zapátram v pamäti, tak som vždy mala rada knihy, aj keď som nevedela čítať rada som nimi listovala. Milovala som leto strávené s babkou, lebo mi vždy čítala nejaké rozprávky. Rozprávkových kníh máme doma aj teraz veľmi veľa a za žiadnu cenu ich nechcem vyhodiť, lebo niektoré z nich by som hľadal asi už len ťažko.









Všetko to boli veľké knihy, zväčša hrubé a ťažké. Najradšej som mala rozprávky od Dobšinského a potom Prostonárodné slovenské rozprávky. Neskôr to bola Malá morská víla od H. CH. Andersena a mnoho iných. K tým prvým, ktoré si naozaj pamätám, že som ich už sama prečítala, boli pravdepodobne Traja pátrači od Alfreda Hitchcocka. Vidíte, že krimi a horory a thrillery som mala rada už vtedy. Je to tak, vždy som siahala po rôznych záhadách a podobných zápletkách v knihách.
Potom prišla základná škola a ja som začala čítať Denník princeznej od Meg Cabot. To sa trošku vymyká zo žánru, ale áno, mala som ju rada. Prvýdiel som čítala v ozdravovni, vlastne to bol druhý, a vtedy som tomu prepadla. Mám doma sedem dielov a priznám sa, že ten siedmy a ďalšie som už ani nečítala lebo ma to veľmi nebavilo. Čítala som aj Bieleho tesáka, toho som mala veľmi rada.

K ďalším patrili knihy, ktoré sme mali v povinnom čítaní na základke a ja som ich čítala tak, že som musela, lebo ma vôbec nebavili. No veď koho by bavili čítať Tri gaštanové kone alebo Zbojnícka mladosť? Teraz by som si to aj prečítala znovu. Možno.
Na základke som objavila aj čaro knižnice a požičiavala som si knihy odtiaľ. Keď sa však mám priznať, pamätám si len jednu jedinú, a to bola Lara Croft. Určite tých kníh bolo viacej, ale nemôžem si ani na jednu spomenúť z tohto obdobia. Neskôr som tam objavila práve Haruki Murakamiho, ktorý mi prirástol k srdcu a od tej doby jeho knihy hltám jednu za druhou.







Na strednej som v čítaní pokračovala. Mala som obdobie kníh o drogách a čítala som napríklad My deti zo stanice ZOO od Christian F., potom Tovar od Tatiany Melasovej, ktorá bola fakt skvelá a spoľahlivo ma odradila od cestovania sama alebo práce v zahraničí na vlastnú päsť.
Dlho som zháňala knihu Heroinové denníky od Nikki Sixx, člena kapely Mötley Crue, ktorú som po dlhom čakaní získala, keď vyšla dotlač.
V dobe, keď som nastupovala na gympel som prečítala všetky dieli Twilight série (nie, nehambím sa za to) a hltala som jednu za druhou a hľadala časti, ktoré u nás ešte nevyšli, na internete a neoficiálne preklady. Ale toto fantasy obdobie u mňa netrvalo veľmi dlho. Potom som prečítala knihu Ľavá ruka Boha od Paula Hoffmana. Mám aj druhý diel, Posledné štyri istoty, ale ani neviem prečo som ju nedočítala, aj keď ma prvý diel fakt bavil. Dúfam, že sa k nej raz vrátim a dočítam všetky knihy zo série. 
Potom som si prečítala knihy od Murakamiho a Maria Puza. Keď som čítala Krstného otca bola som normálne v tranze a museli do mňa drgnúť, keď sa ma učiteľ niečo pýtal. Pamätám si to ako včera. Bola to práve pasáž, kde zabili Sonyho a my sme mali hodinu slovenčiny/literatúry/slohu. Toho učiteľa som mala najradšej, vždy dával super tipy na knihy a na dobré filmy.
V tej dobe som sa stala závislá na Murakamiho knihách, na ktoré som narazila v knižnici úplnou náhodou a mojím obľúbeným žánrom sa stal krimi či triler a podobné.


Dnes si samozrejme rada prečítam aj trochu náročnejšie knihy s ťažšou témou, ale láska k záhadaám a tajomnu vo mne pretrvala. 
Musím sa priznať, že som nečítala klasiku takmer žiadnu, ale rada by som to napravila. Mám už zoznam s knihami, ktoré by som si chcela prečítať za každú cenu a dúfam, že sa mi to postupne bude dariť.

To je moja knižná cesta. Aj keď som nebola vždy knihomolom, som si istá, že som k tomu vždy smerovala. Knihy som vždy mala v ruke, aj keď som ich nečítala alebo som ešte čítať nevedela.


Ako je to s vašimi knižnými začiatkami? Čítali ste už v plienkach alebo vám niekto iný čítal rozprávky pred spaním? A aké knihy ste čítali?

Komentáře