Domov

Prepáčte, pod 10°C nefungujem


Áno, je to tak. Teplota neúprosne klesla pod 10°C. Zima sa blíži. Chvíľakmi tu už aj bola, no asi sa jej to ešte úplne nepozdávalo a vrátila sa späť tam odkiaľ prišla. 

No teraz vážne. Asi som pôvodne mala byť medveď. lebo cítim, že taký zimný medvedí spánok mi naozaj chýba. Nemám rada zimu. A pod 10 stupňov jednoducho nefungujem. Je to tak. Som unavená, nič sa mi nechce a najradšej by som celé dne preležala v posteli s knihou alebo filmom či seriálom. Najlepšie ak by som to celé prespala.
Zima môže byť byť aj pekná a jej to neberiem. No pre mňa je pekná v prípade, kedy by som bola niekde v horách či pri lese pekne v chate zalezené v kresle pod dekou a v krbe by pekne praskalo horiace drevo. Dokiaľ sme ešte chodievali s našimi na chatu bola táto idylka každoroučnou pravdou. Teraz už to nie je ono. Jednoducho pre mňa nie je zima v modernom dome zimou. 

Vráťme sa ale do reality. Teraz už aspoň chápete, prečo som na blogu taká neaktívna. Písanie článkov milujem, knihy stále čítam, bohužiaľ jednoducho nemám náladu na vymýšľanie článkov v pochmurnom počasí a daždi. Trochu sa mi tu hromadia knihy na recenziu a niekoľko fotiek. 
Tiež som premýšľala nad tým, čo vlastne od tohto blogu chcem. Nerada by som bola len čisto knižným blogerom, pretože písať stále len o knihách za chvíľu omrzí každého a články už potom stratia svoj účel.


Na každý pád, to so mnou v zime nie je ľahké. Teda, nie žeby to v lete alebo na jar bolo lepšie. Ach, ale zima mi jednoducho nesedí. Bolí ma z nej hlava. Všade je nepríjmný mráz a bielo a od snehu sa odráža slnko a tá žiara mi ide vypáliť oči. Všetci sa divia, keď v zime nosím slnečné okuliare. Som navlečená v päťdesiatich vrstvách a vonku aj tak mrznem, no keď vojdem niekam dovnútra, tak som pomaly dusená vo vlastnej šťave. Zima fakt nie je pre mňa. A určite nie som sama, ktorú takéto veci vedia vytočiť. Samostatnou kategóriou je zimné MHD (letné je teda tiež niečo), kde je pretopené, ľuďom sa nejde vyhnúť kvôli veľkým zimným bundám, ktoré majú všetci na sebe. V meste je rovnako preľudnené ako cez leto, lebo všade sú vianočné trhy a punč a grog a varené víno a samozrejme musíme ísť všetci von a dať si niektorý z týchto nápojov. Veď predsa ideme von hlavne kvôli tomu, aby sme sa tam zahriali. No nie je toto na hlavu postavené? Chápem, že to má svoje čaro, ale ak musím ísť von, aby som sa zahriala pohárom punču, to radšej ostanem doma, kde je mimochodom teplo a nemusím sa navliekať do tých už spomínaných päťdesiatich vrstiev oblečenia a ten punč si môžem dať v kľude s rodinou aj tam. 
Priznám sa, že toto mi až tak nevadí, keď som doma v malom meste, kde nie je až tak veľa ľudí a kde vianočné trhy nie sú centrom turistov. No keď som doma v Prahe, lezie mi toto na nervy. Nedá sa tu pohnúť, cez centrum jednoducho neprejdete a v kaviarňach či vinárňach je nonstop plno. 

Áno, je vidieť, že som asi fakt introvert do poslednej bunky v tele. 


Na druhú stranu, vianočné nákupy mám naozaj rada. Ten pocit, keď môžete niekomu urobiť radosť aj maličkosťou. Zásadne však nakupujem cez internet. Tiež všetky tie zimné vône a výzdoba a svetielka. A aby som tu na zimu stále len nenadávala, tak mám naozaj rada, keď je všetko poraidne zmrznuté a zasvieti trochu slnko. Vtedy sa vyberiem von s foťákom a len tak sa prechádzam po lese a sem tam niečo vyfotím.

Momentálne je vonku pre mňa jeseň. Svieti slnko, nemrzne a je niečo málo nad 10 stupňov. Takže dneska budem nejakú chvíľku fungovať. Možno sa pôjdem prejsť do lesa na chvíľku.


Ako to máte so zimou vy? Ste tiež taký medveď v štádiu hibernácie? Alebo zimu jednoducho milujete?

Komentáře