Cesta tam a zase naspäť


Tento článok som sa rozhodla písať v slovenčine. Prečo? To vám hneď vysvetlím.

Som Slovenka, v Prahe žijem už nejaký ten rok a popravde som slovensky nikdy veľmi nehovorila. Pochádzam totiž zo Záhoria - západ Slovenska - a tam máme svoje nárečie, ktoré je takou zmesou češtiny a slovenčiny. Veľmi jednoducho sa to ukázať na slove "rozprávať", slováci rozprávajú, česi mluví a my, záhoráci, vyprávjáme.
K češtine som teda mala vždy bližšie ako ku slovenčine a keď som sa presťahovala, tak som začala hovoriť česky. Nikdy som si však veľmi neverila, čo sa týka českej gramatiky a všetky oficiálne práce a seminárky som písala v slovenčine. No povedala som si, že ak budem písať blog v češtine možno sa naučím gramatiku lepšie a vy, čitatelia, my možno poradíte a napíšete, ak niekde bude nejaký gramatická chyba.
Na druhú stranu mi to však bolo ľúto, že som sa takto "vzdala" svojho rodného jazyka. Slovenčina ma bavila, vždy mi išla a v gramatike som bola fakt dobrá. Takže preto som sa rozhodla, že tento článok napíšem v slovenčine. Veď nakoniec prečo nie? Veď je to môj jazyk, poznám ho najlepšie a tváriť sa, že nie jednoducho nie je fér voči nemu. Je to ako by ste písali blog v angličtine, ale pritom veľmi neviete, či to všetko máte správne, či vás niekto "nezhejtuje" za zlú gramatiku a podobne. Píšete tak, ako to cítite. Takto som písala aj ja.
Keďže som mala k češtine vždy bližšie bolo veľmi jednoduché zapadnúť a hovoriť česky - čo mi fakt ide a ľudia vôbec nepoznajú, že som Slovenka, vždy majú ten pohľad k nezaplateniu, keď poviem, že som zo Slovenska - a naučila som sa premýšľať v češtine. Preto už takmer všetko píšem česky. Keď sa naučíte v danom jazyku premýšľať máte, podľa mňa, vyhraté. 
Tiež viac čítam v češtine než v slovenčine a vždy som všetko sledovala radšej v češtine než v slovenčine. Je pár filmov a rozprávok, ktoré preferujem v slovenčine, ale jednoducho čeština u mňa vždy vyhrávala a nakoniec ma "vcucla" takmer úplne.
No slovenčinu nechcem zabudnúť, veď je ozaj krásny jazyk, a ťažký a ja by som mala byť hrdá, že ho viem používať. A aj som. A preto odteraz budú články v slovenčine, možno nie všetky, ale budú.

Možno by som si mohla vytvoriť niečo ako alterego a tváriť sa, žena blog začala prispievať ďalšia osoba. Krucinál, že ma to nenapadlo skorej. Nevadí, čo už.

Teda. Pôvodne som tento článok chcela venovať niečomu úplne inému, ale táto "cesta k rodné hroudě" nie je vôbec zlá. Vlastne si myslím, že je to celkom poučné ako život v inej krajine ovlivňuje vaše myslenie a reč a celý život - samozrejme, šak žijete inde, tak to musí ovlivniť váš život.

Ako ste na tom vy? Ovlivnilo niečo podobným spôsobom vás? Žijete napríklad v Británii a naraz zistíte, že premýšľate v angličtine a na svoj rodný jazyk ste "zabudli"?

Komentáře