Domov

Z lovkyne je lovná zver

Minulosť nevymažeš. Nevymažeš ani svoje skutky. Funebráčka Blumová to zistí na vlastnej koži, keď pri exhumácii na cintoríne nájdu v rakve niekoľko častí tiel, ktoré však nepatria jednej osobe. Ako sa zachová teraz, keď pravda vychádza najavo?


Keď som dočítala prvý diel bola som z neho mierne sklamaná. Neviem, čo som presne čakala od druhého dielu, ale ani tento ma veľmi nezaujal.
Knihu som si kúpila preto, aby som zistila, či bude lepšia než prvý diel, tak trochu som v to dúfala. Bohužiaľ, zázrak sa nekonal ani tentokrát. Samozrejme, čo sa týka grafickej stránky, tak tú opäť chválim. Obálka je znovu jednoduchá a od prvého dielu sa líši otočením farieb. Zvonka je kniha skvele spracovaná.

Vnútro už je o niečom inom. Rovnako ako u prvého dielu, aj tu si autor zachováva svoj typický strohý, úsečný a jednoduchý štýl, ktorý ale nemusí vyhovovať každému. Mne to nevadí a kniha sa mi vďaka tomu veľmi ľahko čítala. Aichnerov štýl je typický tým, že sa neserie s nejakým desať riadkovým súvetím, ale zhrnie všetko do jednej krátkej vety.
Musím povedať, že aj keď som prvý diel po dočítaní sklamane odkladala do police, tak som ho po celý čas, čo som ho čítala nepustila z ruky. To isté platí aj u Domu smrti. Aj keď som sa často len chytala za hlavu a hovorila si, čo je toto za blbosti, tak som knihu neodložila a prečítala ju, dá sa povedať, na jeden záťah.




Blumovú tu dostihnú jej činy z prvého dielu. Na innsbruckom cintoríne objavia v rakve pri exhumácii niekoľko častí tiel a podozrenie padne práve na Blumovú, ktorá sa mala postarať o zosnulého a dávala rakvu do zeme. Keďže nechce ohroziť svoju rodinu, rozhodne sa p re útek. Pri úteku sa bude schovávať v opustenom hoteli, na ktorý narazí po ceste. Žije tam syn s otcom, boháči, ale nie sú takí ako vyzerajú na prvý pohľad. Práve tu, kde Blumová nájde útočisko, sa zmení na lovnú zver. Práve tu zistí, že tomuto miestu sa mala radšej vyhnúť. Pomsta si nevyberá a k Blumovej sa vráti ako bumerang.


Ako som písala vyššie, kniha ma opäť sklamala. Recenzie hlásajúce 95% hodnotenie u mňa prepadli a vôbec mi to neprišlo ako ponurý psychothriller ako niektoré písali. Áno, musí to byť kruté, keď sa dostanete do situácie, kedy sa z vás stane obeť, ale práve v tomto prípade mi to nesadlo. Som asi už moc náročná, čo sa týka označenia „krutý thriller“ alebo prirovnávanie kníh k Dievčati vo vlaku, či, ako v tomto prípade, prirovnanie hlavnej postavy k Lisbeth Salanderovej. Príde mi to zbytočné a vôbec nie pravdivé.
V knihe to všetko plynie až príliš rýchlo a všetky problémy, ktoré nastanú sa ihneď vyriešia ako po masle. Dej ma ničím neprekvapil a neudiala sa tu ani žiadna väčšia akcia.
No nemôžem knihu úplne odsúdiť len preto, že mne nesadla. Musím povedať, že ako letné čítanie na dovolenku pre niekoho, kto má rád thrillery či podobné žánre, to bude skvelý výber. Nie je nutné pri čítaní nejak zvlášť premýšľať a namáhať mozgové bunky. Jednoducho otvoríte a čítate a na pár hodín na pláži alebo vonku na záhrade máte čo robiť.
Určite knihu nezavrhujem, ale sama si už ďalší diel neprečítam. No svojich čitateľov si určite nájde, aj našla.

Čítali ste knihu? Ako sa vám funebráčka páčila?

Komentáře

  1. Mam doma oba dily ale jesste jsem se k nnim nedostala. Kazdopadne se mi moc llibi jak jsou obalky na omakk takkovyy hruby :)

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Ano, obálky jsou vážně moc povedené :) a na dotek fakt příjemné :) až se dostaneš k přečtení dej vedět jak se líbily :)

      Vymazat

Okomentovat

Thank you for your comment!