Japonsko nie len Murakami


Zvláštnosť japonskej literatúry je vidieť aj na iných dielach a knihách. Mnohé sa k nám však nedostanú, i keď v posledných rokoch je vidieť záujem aj o túto časť sveta. Zem vychádzajúceho slnka ponúka mnoho ďalších skvelých a zvláštnych príbehov. Je to krajina, kde existujú aj iný okrem Haruki Murakamiho. Aj keď ten je pravdepodobne najviac vidieť.


Osobne mi je veľmi ľúto, že sa u nás neprekladá toľko japonskej literatúry ako by sa mohlo. Chápem však, že aj vďaka jazykovej bariére to nie je jednoduché a väčšina kníh sa prekladá z anglického prekladu. Je tak však vidieť, že niektoré pasáže tak celkom nemusia dávať zmysel a takýmto dvojím prekladom sa mnohé z autorových myšlienok vytrácajú. Téma prekladov však je na dlhé rozprávanie.

V poslednej dobe som si však všimla, že snaha o preklad japonskej literatúry je čoraz väčšia. Mnohé nakladateľstvá majú vo svojich edičných plánoch minimálne jednu knihu od japonského autora, prípadne ázijského, čo ma veľmi teší. Vyzerá to aj tak, že od Arga sa môžeme dočkať aj určitej série japonských autorov s jedinečnou obálkou, kde prvým prírastkom sú poviedky od Edogawa Rampo. Tiež vychádzajú ďalšie a ďalšie knihy od  Juunichira Tanizakiho.
Samozrejme to stále nie je v takej miere ako v zahraničí. V anglickom preklade nájdeme stále viacej japonských autorov ako u nás. Ja už mám celkom dlhý zoznam, čo by som chcela prečítať, jedinou nevýhodou je cena anglických kníh, keďže nie všetky sa dajú nájsť v našich kníhkupectvách a je nutné ich objednať, čo sa predraží vďaka poštovnému. Existuje však skvelé kníhkupectvo Shakespear a synové, kde vám skvelý personál poradí a dokáže aj objednať, ak knihu nemajú. Môžem vrelo odporučiť.
Teraz už sa pozrime na tie knihy. Na ukážku, že Japonsko nie len Murakami som vybrala troch spisovateľov.


O mačke a živote
Kočičí host vyšiel minulý rok v nakladateľstve HOST, ale kniha samotná vyšla v origináli už v roku 2001. Keď som ho zbadala v ich edičáku, hneď som vedela, že ho musím mať. A aj sa tak stalo, knihu som si kúpila hneď ako vyšla.
Nepochybne vás zaujme nádherná obálka s mačkou a kaligrafiou. Ale kniha je skvelo spracovaná nie len zvonku ale aj na texte a vnútre knihy si dali záležať. Je to celkom útla kniha, ktorú sfúknete za jedno odpoludnie, no bude sa medzi ostatnými knihami v poličke nádherne vynímať.

Takashi Hiraide je takmer 70-ročný pán s Tokia, kde býva so svojou manželkou Michiyo Kawano. Hiraide píše najmä poéziu, ale nájdete aj eseje či cestopisy. Kočičí host je jeho prvou novelou, za ktorú získal cenu Kiyama Shohei.

Dej knihy sa točí okolo manželského páru a mačky, ktorá ich začne navštevovať. Redaktor a korektorka v prenajatom dome v Tokiu, ktorý je súčasťou väčšieho komplexu majú kľudný život. Ich susedia si však osvoja malé mačiatko a práve toto zavíta aj do ich záhrady a manželov si obľúbi. Volá sa Chibi a je fascinujúcim hosťom do domu manželského páru. Manželia sa o ňu starajú, kupujú jej jedlo a pozorujú ju. Chibi však nie je ich alebo je aj nie je. Mačka akýmsi spôsobom prejasní ich svet, pridá doň farebnosť.
Príbeh je veľmi poetický. Je o živote, jeho pominuteľnosti. Plynie veľmi pomaly a ľahko. No zrazu sa niečo stane.

Ak čakáte nejakú záhadu, čakáte márne. Príbeh je skutočne skôr o živote a malých radostiach. Plynie veľmi ľahko a veľmi ľahko sa aj číta. Mohli by ste povedať, že je to taká malá milá kniha. Na nič sa nehrá a k čitateľovi je otvorená. Nebudete chcieť, aby skončila. Naplní vás zvláštnym kľudom. Krása príbehu je práve v tom, že je ako nesčerená voda, ktorá plynie pomaly a kľudne.

Ak hľadáte niečo na oddych, napríklad po ťažšom príbehu, prečítajte si Hiraideho.


Divnosť nad divnosť
Ďalším autorom je Yasutaka Tsutsui. U nás má niekoľko vydaných kníh. Ja som čítala Papriku. Sci-fi spadajúce do kategórie „fakt divné“.
Tsutsui je jeden z najznámejších sci-fi autorov v Japonsku. Spisovateľom je až od roku 1965, teda od svojich 29 rokov. Jeho dielo Yumenokizaka bunkiten vyhrala dokonca cenu Tanizakiho v roku 1987. Okrem toho vyhral aj mnoho ďalších cien, mimo iné aj cenu Kyoka Izumi alebo cenu Yasunari Kawabata.
O jeho knihách by sa dalo povedať, že sú zmesou čierneho humoru a satiry. Často satirizuje aj japonské tabu vďaka čomu sa stal aj terčom kritiky. Jeho prvá novela, Toki o Kakeru Shoujo, teda Dievča, ktoré preskočilo časom z roku 1967 bola adaptovaná do niekoľkých podôb, kde najznámejšia je ako anime film (ktorý je mimochodom skvelý a určite si ho pozrite) alebo ako manga. Kniha Paprika z roku 1993 bola tiež zfilmovaná do anime podoby a to slávnym režisérom Satoshi Konom (aj tento odporúčam).
Jeho knihy u nás vydal Odeon.

Ak by sme hovorili o Paprike, tak je to jednoznačne veľmi zvláštna kniha, ktorá začína objavom prístroja, ktorý umožňuje vstup do snov. Mal by to byť prevratný vynález na liečenie pacientov s psychickými problémami. Ale ako všade aj tu sa nájde odporca tohto vynálezu. Jeho vynálezkyňa, Chiba Atsuko, ktorá vystupuje aj ako Paprika a vstupuje tak do snov, aby tam našla príčinu problému. Je to snový agent. Prístroj však niekto ukradne a je potrebné spojiť sily a získať ho späť. Prístroj prílišným a dlhým používaním spôsobuje pretavenie snov do reality.

Áno, musím povedať, že je trochu ťažké držať krok a pochopiť o čo vlastne ide. No ak ste trochu oboznámený s japonskou literatúrou a viete, čo môžete čakať, nemal by to byť problém. Príbeh je totiž cítiť tou známou japonskou „divnosťou“ so skvelými postavami a obrazovosťou. Vaša fantázia a predstavivosť sa pri čítaní skutočne vybláznia. Je to však na premýšľanie a sústredenie, takže by som ju nevolila k moru a oddychu.
Tiež odporúčam si pozrieť film, ktorý hrá farbami a je skutočne neskutočný. A možno vám pomôže si knihu lepšie predstaviť a pochopiť.

Ak hľadáte niečo nové a nevšedné, vyskúšajte Tsutsuiho.


Japonský E.A.Poe
A nakoniec si dajme knihu poviedok japonského spisovateľa Edogawy Rampo. Možno ste si všimli, že ak jeho meno, alebo pseudonym, vyslovíte pomaľšie, bude vám nápadne pripomínať meno slávneho Edgara Allana Poea. Je to tak, tento autor bol obdivovateľom Poea a preto si ako svoj pseudonym vybral práve japonský prepis mena tohto slávneho autora.

Edogawa Rampo, vlastným menom Hirai Tarou, bol autorom, ktorý hraľ veľkú rolu vo vývoji japonskej detektívky a mysterióznej literatúry. V jeho knihách nájdete aj prvky hororu či iných žánrov. Mnohé knihy boli aj zfilmované alebo prevedené do podoby mangy. Bohužiaľ už nežije a nemyslím si, že by u nás vyšlo viacej jeho kníh.

Argo však vydalo jeho knihu poviedok pod názvom Zrcadlové peklo. Obsahuje 6 poviedok, ktoré sú akýmsi prierezom autorovej tvorby. Poviedky sú minimálne tak divné ako by ste čakali. Sú tu prvky hororu a skutočných zvláštností a divností. Je to cítiť dobou, v ktorej autor žil, starým japonskom.
Vizuálna stránka sa veľmi vydarila od obálky až po samotnú väzbu, u ktorej som teda zo začiatku neverila, či vydrží. Obsahovo lahôdka s detektívnymi až hororovými príbehmi, kde E.A.Poea cítiť zabaleného v ryži a nori. Naviac má nádherné ilustrácie.

Nemyslím si, že by zostala v povedomí čitateľov celá kniha, no  jedna či dve poviedka určite áno. Mňa veľmi zaujala Člověk křeslo a Slepá bestie. Pretože, kto by zhotovil kreslo, v ktorom by sám sedel a býval niekoľko dní, zatiaľ, čo by ostatný na ňom sedeli a vraveli aké je pohodlné. Čudné, čo?
Určite ako náhľad do začiatkov japonského tajomna a detektívky či hororu to stojí za to.

Ak chcete preniknúť do tajov japonského hororu a detektívky, vyhľadajte Edogawu Rampo.


Dúfam, že som vás navnadila aspoň na jednu knihu a možno trochu aj na japonskú literatúru celkovo. Samozrejme existuje viacej kníh aj autorov, ktorý boli preložený do češtiny či slovenčiny. Ja som chcela poukázať na tých možno menej známych, ale tiež som čítala Ryu Murakamiho alebo Junichiro Tanizakiho. Budem rada, ak mi do komentu hodíte, či a čo ste čítali z japonskej (ale kľudnej aj napríklad kórejskej) literatúri vy a ako sa vám páčila. Každý tip na knihu je vítaný.

Komentáře